::DESATORO DOBRÉHO CVIČITEĽA

1. dobrý cvičiteľ je dôsledný -tvrdohlavo si vyžaduje od svojho psa splnenie požadovaného cviku . Napríklad: ak nechce váš pes na povel sadni, sadnúť si pri vašej nohe, donútime ho k tomu pomocou pochúťky alebo mierneho pritlačenia na chrbát . Aj v prípade, keď sa cvičenie nedarí a psa k cviku nedonútime, ukončite lekciu cvikom, ktorý pes ovláda a za ktorý ho môžete maximálne pochváliť. Nikdy nedopusťte , aby pes presadzoval svoju vôľu, bude to potom skúšať stále. 2. dobrý cvičiteľ je spravodlivý -nikdy netrestajte psa, ani mu nenadávajte za to, čo nespravil. Pes vaše počínanie nechápe, nedokáže pochopiť neskoršie následky.Vždy si spojí pochvalu alebo trest s okamžitým jednaním. Jedná sa často o chybu hlavne pri nácviku privolania, keď náš pes nereaguje na náš povel, ale napriek tomu neskôr príde. A aký je jeho údiv, keď namiesto pochvaly za príchod dostane vynadané alebo je dokonca zbitý. Rýchlo si novú skúsenosť zapamätá (prišiel som - dostal som) a druhýkrát nepríde vôbec. To, že my to myslíme ako trest za neuposlúchnutie povelu, ktorý bol na začiatku úteku, nedokáže pes spätne vyhodnotiť. Účinnejšie, ako ako dodatočný trest, je okamžitá reakcia pri vybehnutí psa, napr. hodením rachotivej plechovky. Takto si pes vytvorí okamžitú reakciu (útek = nepríjemný zážitok). 3. dobrý cvičiteľ postupuje po malých krokoch - pri každom cvičení postupujeme od jednoduchých cvikov k zložitejším postupne a systematicky. Pes siich lepšie zapamätá. Každý jednotlivý cvik sa psa snažíme naučiť v jednotlivých fázach, ktoré postupne spojíme do jedného dokonalého cviku. Cvičenie nikdy nemá trvať dlhšie ako 15 minút u šteniat a nie dlhšie ako pol hodiny u pokročilejšieho psa. Uprednostníme radšej niekoľko kratších cvičení denne, ako dlhodobé úmorné cvičenie raz za deň. Preťažovaím psa sa dopracujeme len k postupnému odporu k akejkoľvek práci alebo cvičeniu. Nikdy nevyžadujte od psa niečo, čo nemôže splniť. Otvorene sa radujte z každého jeho úspechu. 4. dobrý cvičiteľ využíva pochvalu v správnu chvíľu - psa chválime zásadne len za to, čo urobil dobre. Nikdy nesmieme chváliť psa za ničo, čo neurobil dobre alebo len polovične. To znamená, že keď napríklad pochválime psa, ktorý beží po chodníku a nevenuje žiadnu pozornosť vedľajšej komunikácii , tak pes bude z nášho chválenia vyvedený z miery, pretože nechápe, že dostal pochvalu za to, že neutiekol na cestu. Pochvalu pochopí ale v prípade, keď dostane na chodníku povel k nohe, okamžite sa k nohe priradí a následne je za toto uposlúchnutie pochválený. Počas cvičenia chválime psa často a nadšene aj za veľmi malé pokroky. Pochvala psa pri cvičení veľmi motivuje. 5. dobrý cvičiteľ využíva výrazné gestá a držanie tela -pokiaľ budeme počas výcviku spájať daný hovorený povel s určitým gestom a držaním tela, pes si lepšie a rýchlejšie daný cvik osvojí. Napríklad pri povele vstaň pri nohe, psovi velíme príkaz vstaň a následne usmerníme psa do požadovanej polohy pomocou ruky a vodidla. Pritom nepatrne naznačíme pokrčením nohy akoby vykročenie na ďalší pochod. Neskôr už pes na mierne pokrčenie nôh a zvukový povel bez pomoci rúk sám vstáva a nakoniec pes dokáže vykonať cvik už len na zvukový povel. 6. dobrý cvičiteľ využíva hlasovú intonáciu -pokiaľ by sme cvičili psa pomocou využitia zvukových povelov, ktoré by boli psovi dávané vždy v rovnakej hlasovej intonácii, nedokáže pes rozlíšiť, či sa jedná o príkaz, zákaz alebo pochvalu. Príkazy dávame psovy tónom, ktorý by mal znieť ako rozkaz bez možnosti diskusie. Zákazy velíme psovy ráznam, rozkazovačným, výhražným tónom a pochvala má psovi znieť veľmi radostne a v jasavej intonácii. 7. dobrý cvičiteľ využíva náhodne naučené triky - ak pozorujeme svojho psa pri hrách, voľnom pohybe a na prechádzkach, často ho môžeme pristihnúť pri náhodnej činnosti, ktorú by sme malivyužiť pri ďalšom výcviku. Napríklad, pes sa hrá s konárom, ktorý uchopí do tlamy a nesie ho. Psovi zavelíme drž a ihneď ho za to pochválime. Pes si spojí veľké chválenie s práve vykonanou činnosťou a nabudúce ju veľmi rád zopakuje. Väčšinou takto náhodne vytvorené spojenie pochvaly s činnosťou, je oveľa účinnejšie - teda aj pevnejšie zafixované, ako pracne naučený cvik. 8. dobrý cvičiteľ nechá svojho psa často vykonávať cviky, ktoré ho bavia - každý pes má niektoré cviky radšej a iné nemá príliš v obľube. Preto v prípade, keď psa učíme cvik, ktorý príliš neobľubuje, sme nútení korigovať ho a napomínať. Potom následne ho necháme vykonať jeho obľúbené cvičenie, po ktorom ho nadšene pochválime, ako keby cvik robil prvý raz. Potom sa opäť môžeme vrátiť k pôvodnému cvičeniu, pes sa lepšie sústredí a teší sa, že bude nasledovať jeho obľúbený cvik. 9. dobrý cvičiteľ sa so svojim psom často hrá -hra napomáha vzájomnému utváraniu vzťahu medzi psom a jeho majiteľom. Pomocou hry sa dá naučiť množstvo zložitých cvikov lepšie ako donucovaním. Hravosť rozvíja pohybový a psychický talent psa. Niektoré psi športy sú priamo založené na forme hry so psom - napríklad agilit alebo tanec so psom. 10. dobrý cvičiteľ je voči psovi vnímavý - pamätajte na to, že znížený záujem o výcvik môže byť spôsobený aj zhoršeným zdravotným stavom a nie lenivosťou psa či zlým postupom pri nácviku, ako by sa na prvý krát mohlo zdať. V tomto prípade je lepšie sa poradiť so skúseným chovatľomalebo veterinárnym lekárom.